Priateľ(26)
Cítim sa taká sama...
Opustená, zraniteľná, slabá...
Neviem, či mi niečo vidno v očiach,
ale ak náhodou hej,
keby ste sa mi do nich pozreli
uvideli by ste tam... vlastne ani neviem.
Možno smútok.
Možno strach.
Možno aj bolesť. Tú vnútornú.
Zaujímalo by ma,
či je pravda, že na očiach vidieť skoro všetko.
Alebo v tvári.
Lenže to, či niečo na mne vidno
To mi nemá kto povedať...
Dala by som všetko na svete
Aby som nebola takáto sama.
Aby som mala priateľa
na ktorého sa dá spoľahnúť.
Niekto si môže pomyslieť
Aká je len nevďačná!
Čo si mám však počať?
Mnohí ľudia mi hovoria,
že sú mojimi priateľmi.
Lenže ja nepotrebujem slová.
Nepotrebujem slovo priateľ,
priateľstvo.
Lebo mne je naozaj jedno,
ako sa to volá.
Či je to len kamarát, priateľ.
Lebo nech by to bol aj boh sveta, namiesto
slova priateľ,
ja z toho nemám absolútne nič.
Nechcem, aby mi niekto hovoril, že je mi priateľom.
Chcem, aby ním bol.
Viem presne, čo mi je.
Túžim len po kúsku citu ...